Telesná dysmorfická porucha (BDD) je vážny invalidizujúci stav duševného zdravia charakterizovaný radom príznakov súvisiacich s obavami o obraz tela, ako sú opakujúce sa rušivé myšlienky o vnímaných deformáciách alebo chybách fyzického vzhľadu (1). Prevalencia BDD sa odhaduje na asi 2% v bežnej populácii (2, 3), zatiaľ čo u ľudí hľadajúcich kozmetický chirurgický zákrok bola hlásená BDD u 15,6% osôb (2).

BDD je klasifikovaná v kategórii obsedantno-kompulzívnych porúch (4) (1).

BDD môžu mať ľudia v akomkoľvek veku, najčastejšie sa však vyskytuje u tínedžerov a mladých dospelých. Ovplyvňuje mužov aj ženy.

To, že máte BDD, ešte neznamená, že ste samoľúbi alebo sebou posadnutí. Môže to pre vás byť veľká ťažoba, ktorá ovplyvňuje váš každodenný život.

Príznaky telesnej dysmorfickej poruchy (BDD)

BDD môžete mať, ak:

  • sa staráte priveľa o konkrétnu oblasť vášho tela (najmä tvár)
  • venujete veľa času porovnávaniu svojho vzhľadu s inými ľuďmi
  • ak trávite veľa času pred zrkadlom alebo naopak úplne sa zrkadlám vyhýbate
  • ak trávite veľa času zakrývaním nedostatkov – napríklad, česaním vlasov, líčením alebo výberom oblečenia
  • ak vynaložíte veľké úsilie na to aby vaša pokožka vyzerala hladko a hebko

BDD môže vážne ovplyvniť váš každodenný život vrátane práce, spoločenského života a vzťahov, môže tiež viesť k depresii, sebapoškodzovaniu a dokonca k myšlienkam na samovraždu.

Príčiny telesnej dysmorfickej poruchy (BDD)

Nie je presne známe, čo BDD spôsobuje, ale môže to byť spojené s:

  • genetikou – je pravdepodobnejšie, že sa u vás rozvinie dysmorfická porucha ak máte príbuzného s touto poruchou alebo s obsedantno-kompulzívnou poruchou (OCD) či s depresiou
  • chemická nerovnováha v mozgu
  • traumatická skúsenosť v minulosti – napríklad ak vás ako dieťa šikanovali

Niektorí ľudia s BDD majú pridružený duševný stav, ako je OCD, generalizovaná úzkostná porucha alebo porucha príjmu potravy (PPP).

Samovraždy spojené s telesnou dysmorfickou poruchou (BDD):

BDD zostáva v klinickej praxi často neuznávaná a jej asociácie s ďalšími závažnými nepriaznivými podmienkami v oblasti duševného zdravia vrátane samovražedných myšlienok a pokusov o samovraždu bola venovaná len malá pozornosť (5).

Podľa štúdie sa miera samovražedných myšlienok u jedincov s BDD pohybovala od 17% do 77,2%, zatiaľ čo miera samovražedných pokusov sa pohybovala od 2,6% do 62,5%. Šesť štúdií tiež skúmalo mieru samovražedných myšlienok a pokusov o samovraždu pripisovaných výlučne BDD. Samovražedné myšlienky indukované BDD sa pohybovali od 19,1% do 69,7% a pokusy o samovraždu indukované BDD sa pohybovali od 1,5% do 22,2%. Vysoká variabilita hlásených mier samovražedných myšlienok a pokusov je pravdepodobná kvôli veľkým rozdielom v štúdiách vrátane rozdielov vo vzorkách, opatreniach použitých na hodnotenie samovražedných pokusov a nastaveniach náboru účastníkov. Informácie o úmrtiach na samovraždu boli nakoniec obmedzené. Iba v jednej štúdii sa uvádzalo, že dvaja účastníci zomreli samovraždou zo 185 účastníkov s BBD (6).

Zistenia v tejto meta-analýze potvrdili, že suicidalita v BDD je zásadným problémom, ktorému sa nevenuje dostatočná pozornosť výskumu. Jednotlivci s diagnostikovanou BDD mali štyrikrát vyššiu pravdepodobnosť samovražedných predstáv a 2,6-krát vyššiu pravdepodobnosť pokusov o samovraždu v porovnaní s jedincami bez BDD. Tieto odhady sú minimálne také vysoké ako odhady zistené pri iných úzkostných poruchách a porovnateľné s ťažkými psychiatrickými morbiditami, ako je posttraumatická stresová porucha (PTSD) a depresia (7).

Pokiaľ ide o úmrtia na samovraždy, Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb uviedlo v USA mieru úmrtia na samovraždu 12,6% na 100 000 občanov. V tomto prehľade sme našli iba jednu longitudinálnu (dlhodobú, aj niekoľko rokov) štúdiu, ktorá uvádzala, že dvaja zo 185 jedincov s BDD zomreli samovraždou v priebehu jedného roka (6).

Tieto zistenia naznačujú, že samovražednosť môže byť významným prostriedkom medzi ľuďmi s príznakmi BDD v klinických podmienkach. V súčasnosti chýba povedomie o riziku suicidality u pacientov s BDD, títo pacienti nemusia byť kvôli samovražedným sklonom primerane hodnotení. Pacienti, u ktorých by mala byť primárne diagnostikovaná BDD, majú eitermickú diagnózu s depresiou, čo vedie k podceneniu rizika samovraždy v BDD.

Výskyt dysmorfickej poruchy (BDD)

Aj keď sa zatiaľ veľké epidemiologické prieskumy prevalencie BDD neuskutočnili, doterajšie štúdie naznačujú, že BDD je pomerne častá v neklinických aj klinických podmienkach (8). Štúdie uskutočnené na bežnej populácii uviedli súčasnú mieru 0,7% a 1,1% a štúdie v predklinických vzorkách študentov uviedli mieru 2,2%, 4% a 13% (8). Štúdia uskutočnená vo všeobecnom nemocničnom prostredí (hospitalizovaní pacienti) zistila, že 13% pacientov malo BDD (9). V jednej štúdii atypickej depresie bola BDD dvakrát častejšia ako OCD (10) a v ďalšej (11) bola častejšia ako mnoho iných porúch vrátane OCD, sociálnej fóbie, jednoduchej fóbie, generalizovanej úzkostnej poruchy, bulímie nervosa. V dermatologickom prostredí bol u 12% pacientov vykonaný pozitívny skríning na BDD a v prostredí kozmetickej chirurgie bol hlásený výskyt 6% – 15% (8).

Liečba telesnej dysmorfickej poruchy (BDD)

Príznaky BDD sa môžu liečením zlepšiť. Ak sú vaše príznaky relatívne mierne, mali by ste byť odkázaní na typ terapie nazývanej kognitívna behaviorálna terapia (CBT), ktorú absolvujete buď sami, alebo v skupine.

Ak máte stredne závažné príznaky, mali by ste dostať lieky nazývané selektívny inhibítor spätného vychytávania serotonínu (SSRI).

Prevencia

Dôležitá je včasná diagnostika tohto ochorenia aby sa predišlo zhoršeniu príznakov. Rozhovory v rámci kognitívnej behaviorálnej terapie by mali obsahovať aj techniku známu ako prevencia expozície a reakcie (ERP). Tá zahŕňa postupné riešenie situácií, ktoré by za normálnych okolností vyvolávali u pacienta obsesiu vlastným vzhľadom a s tým súvisiacu úzkosť. Terapeut má pomôcť pacientovi hľadať spôsoby, ako zaobchádzať so svojimi pocitmi tak, aby sa časom dali zvládnuť bez úzkosti a strachu.