Poznáme tri základné skupiny makroživín (po kliknutí na každú zložku si môžete pozrieť články, ktoré detailnejšie opisujú jednotlivé makroživiny):

Makronutrienty, tuky, bielkoviny a sacharidy nám poskytujú energiu a základné zložky potrebné na udržanie života.

Tuk sa skladá z glycerolu a mastných kyselín; proteín je aglomerácia (zoskupenie) aminokyselín; a sacharidy sú jednoduché cukry vyskytujúce sa buď ako monosacharidy alebo reťazce spojených monosacharidov (napr. škrob), ktorých väzby sú buď hydrolyzované v ľudskom tenkom čreve na monosacharidy, alebo sú rezistentné voči hydrolýze (vláknina).

Pre zachovanie dlhovekosti a zdravia je v našej strave nutná kombinácia týchto makroživín. Je ťažké dokázať, či existuje presná kombinácia makroživín, ktorá by nám poskytovala optimálne zdravie.

Ak si vezmeme do úvahy celú ľudskú populáciu a vyjadríme percentuálny podiel energie v strave, tak zistíme, že rozdielne populácie majú veľmi rozdielny pomer makroživín v strave.

Napríklad sa zistilo, že živočíšna strava skupiny aljašských Inuitov obsahuje 33% bielkovín, 41% tukov a 26% sacharidov (1). Tento stravovací režim bol v súlade s nízkym výskytom zubného kazu a predpokladalo sa, že je kardioprotektívny (chráni srdce), aj keď sa to neskôr ukázalo ako mylný predpoklad (2).

Naopak strava írskych pracovníkov na farme, kde väčšinu času pracovali so zemiakmi a s mliekom, poskytovala 12% bielkovín, 1% tukov a 87% sacharidov; táto strava bola dočasne spojená s výnimočne nízkou mierou úmrtia na diabetes mellitus (3).

Diéty s vysokým obsahom sacharidov spolu s ryžovou diétou sa tiež používajú na liečbu cukrovky a vaskulárnych porúch, ako to opísali Kempner a kolektív (4).

Sacharidy v ryži a zemiakoch sú prevažne škroby a diéty na báze škrobu, poskytujú 12% bielkovín, 7% tukov a 81% sacharidov a používajú sa na zlepšenie účinku na zdravie počas 7 dní (5).

Použitím podobného nízkotučného (7–15%) stravovacieho prístupu, pri ktorom sa podporovali škrobové jedlá, spolu s celozrnnými výrobkami, strukovinami, zeleninou a ovocím, pacienti s nadváhou alebo obezitou s komorbiditami chudli a zlepšovali metabolické rizikové faktory počas 12 mesiacov (6).

Z evolučného hľadiska sú ľudia dobre adaptovaní na trávenie škrobu (7).

Napriek zjavným zdravotným výhodám dodržiavania vysokoškrobových diét na báze koreňovej zeleniny, strukovín a nerafinovaných zŕn by sa však podiel makroživín poskytovaných týmito diétami všeobecne považoval za nezlučiteľný s prijateľným rozsahom distribúcie makroživín (AMDR). Niektoré príklady usmernení zdravotníckych organizácií sú uvedené v tabuľke nižšie.

Dietetické odporúčania týkajúce sa % energetického príjmu v strave založenej na prevencii chronických chorôb.

Ako môžete vidieť rozsah pre každú makroživinu je pomerne široký, čo nám umožňuje rozmanitosť stravy. Vyšší podiel sacharidov od Svetovej zdravotníckej organizácie v porovnaní s krajinami uvedenými v zozname môže byť spôsobený pozorovaním dobrého zdravia spojeným s tradičnými stravami obsahujúcimi nerafinované zdroje potravín obsahujúcich sacharidy.

V rozvinutých krajinách existujú obavy, že rafinované sacharidy prispievajú k rozvoju neprenosných civilizačných ochorení. Obsah sacharidov 50–55% bol v modernom západnom prostredí spájaný s nízkym rizikom úmrtia (8).

Otázne však je aj to, či existuje jediná optimálne celoživotné rozloženie makroživín. Modelovanie príjmu potravy na ochranu pred Alzheimerovou chorobou naznačuje, že príjem bielkovín by mal byť u osôb stredného veku okolo 6%, potom sa má zvýšiť na 17% (10).

Dôsledne na celom svete sa tradičné diéty zo strukovín, inej zeleniny a hrubých zŕn nahrádzajú diétami, ktoré majú zvyčajne vyšší obsah živočíšnych tukov a olejov z rastlín, pridaných cukrov, potravín živočíšneho pôvodu a rafinovaných sacharidov (9).

Napríklad vo Vietname sa v období rokov 1985 až 2010 podiel energie zo sacharidov znížil z 83 na 67%, zatiaľ čo podiel tuku sa zvýšil zo 6 na 18% (11). Táto zmena zloženia stravy bola spojená s nárastom výšky populácie, ktorý sa pripisuje vyššiemu príjmu energie, ale tiež so zvýšením prevalencie cukrovky 2. typu (12). Spojenie stravy s diabetom 2. typu je zložité a často sa spája s urbanizáciou, ktorá vedie k nižšej úrovni fyzickej aktivity (13). Niet pochýb o tom, že strava a aktivita ovplyvňujú inzulínovu rezistenciu, povinnou súčasťou cukrovky typu 2, o ktorej sa zistilo, že súvisí s intramyocelulárnou nasýtenou mastnou kyselinou, čo je účinok, ktorý sa zlepšuje cvičením (14). Od ekologického pozorovania po sofistikované laboratórne techniky je teda proporcionálny príjem makronutrientov neoddeliteľne spojený so zdravím. Potraviny, ktoré sa používajú na vytvorenie zloženia makroživín, sú tiež rozhodujúce pre zdravosť našej stravy a z hľadiska planetárnych zdrojov sú rastlinné bielkoviny udržateľnejšie ako živočíšne bielkoviny [20].