Tráviaci systém umožňuje telu premenu potravy na využiteľné živiny prostredníctvom procesu chemického rozkladu. K tomu dochádza prostredníctvom systému tráviacich orgánov, vrátane pažeráka, žalúdka, pečene, pankreasu a čriev.

Prečítajte viac informácií o týchto častiach tela v zažívacom systéme:

  • Ústa
  • Jazyk
  • Zuby
  • Hltan
  • Membrána
  • Žalúdok
  • Slezina
  • Pečeň
  • Žlčník
  • Pankreasu
  • Tenké črevo

Ústa

Ústna dutina

Samozrejme je každému jasné, že jedlo vkladáme do úst, čiže do dutiny ústnej, kde máme zuby na to aby sme potravu dokázali prehrýzť a poriadne požúvať. Zuby nám slúžia hlavne na to aby sme už v ústach potravu rozložili na menšie kúsky a tak napomohli tráviacej sústave v trávení potravy.

V ústnej dutine sa nám tvoria sliny vďaka slinným žľazám, ktorých máme tri páry a to podjazykovú, posánkovú a príušnú).

Rozmýšľali ste niekedy nad tým na čo nám sliny slúžia? Okrem súťaže kto si odpľuje ďalej? 🙂

Hlavnou úlohou slín je v prvom rade zvlhčovanie prijatej potravy a kvôli tomu vzniká sústo, ktoré ľahšie požujeme alebo zhltneme. V ústach už začína aj prvé rozloženie potravy a to štiepenie škrobov (polysacharidov) enzýmom slinnou amylázov.

Jazyk – priečne pruhovaný sval

Jazyk je jedinečný v tom, že je to jediný sval, ktorý nie je spojený s kosťou na oboch koncoch. Na jednom konci je spojený s hyoidnou kosťou, ktorá je tiež jedinečná, pretože je to jediná kosť, ktorá nie je spojená so žiadnou inou kosťou v tele.

Primárnou fyziologickou funkciou jazyka je mechanické spracovanie potravy. Ďalšou funkciou je samozrejme vnímanie štyroch základných chuťových vnemov – sladká, slaná, horká a kyslá – chuťovými bunkami uloženými na chrbte jazyka. Priemerný človek má na jazyku 2 000 až 8 000 chuťových pohárikov, ale tento počet sa veľmi líši. Chuťové poháriky pokrývajú povrch malých bradavkovitých výbežkov nazývaných papily, ktoré sú ľahko viditeľné.

Jazyk nám takisto pomáha komunikovať, podieľa sa na tvorbe reči.

Takže už máme potravu v ústach skade prechádza cez hltan do pažeráka. Naše telo je tak dokonalo naprogramovaný stroj, pretože počas prehĺtania potravy sa nám uzatvára vstup do nosovej dutiny nadvihnutím mäkkého tkaniva a do hrtana hrtanovou príklopkou (epiglotis), inak by sme mohli potravu kedykoľvek vdýchnuť, čo by mohlo mať pre nás katastrofálne následky. Naopak ak momentálne niečo nežujeme tento spoj úst a nosu nám pomáha dýchať nosom. Schválne skúste v tej istý moment niečo prehltnúť a zároveň sa nadýchnuť nosom.

Potrava sa nám dostala cez hltan do pažeráka.

Pažerák je svalová rúra v tvare presýpacích hodín a je dlhá 25-30 cm. Zaujímavé na pažeráku je, že je rozdielnych druhov svalstva. Horná časť je z priečne pruhovaného svalstva zaliať čo stredná a dolná časť sú z hladkého svalstva. Pažerák je ako taký tunel, ktorý spája hltan so žalúdok a vďaka nemu sa dostane do nášho žalúdka potrava. Ak by ste si chceli predstaviť kadiaľ pažerák prechádza, tak ide krkom, hrudnou aj brušnou dutinou. Pažerákom prejde potrava za 1 až 2 sekundy.

Čiže nám potrava „hupsla“ bleskovou rýchlosťou do žalúdka.

Žalúdok sa nachádza v ľavej hornej časti brucha pod pečeňou a vedľa sleziny. Jeho hlavnou funkciou je ukladanie a rozkladanie potravín a tekutín, ktoré konzumujeme, predtým ako tento obsah putuje do iných orgánov, aby sa mohli ďalej stráviť.

Priemerný žalúdok pojme maximálne asi 5,5 litra jedla a tekutiny, potrava v ňom pretrvá od tridsiatich minút do dvoch hodín.

Žalúdok produkuje žalúdočnú šťavu.

Žalúdočná šťava obsahuje:

  • Kyselinu chlorovodíkovú (HCl), ktorá vytvára v žalúdku kyslé prostredie a toto prostredie aktivuje enzým pepsinogén na pepsín a zároveň usmrcuje škodlivé mikroorganizmy, ktoré sa nám mohli dostať do žalúdka potravou.
  • Hlien, ktorý nám chráni sliznicu žalúdka práve pred účinkami kyseliny chlorovodíkovej a pepsínu
  • Tráviace enrzýmy. V žalúdku nám začína štiepenie bielkovín enzýmom Pepsín. Chymozín nám zabezpečuje zrážanie mlieka a z potravy sa v žalúdku tvorí tzv. chymus, čiže polotekutá natrávená potrava transportovaná zo žalúdka do dvanástnika, trávenina.

Tenké črevo

Tenké črevo je tvorené dvanástnikom, lačníkom a bedrovníkom. Spolu s pažerákom, hrubým črevom a žalúdkom tvorí gastrointestinálny trakt. Dospelý človek má tenké črevo v dĺžke 3 až 4 m.

Dvanástnik je prvá časť tenkého črevá dlhá približne 15 cm. Do dvanástnika ústia vývod pečene známy ako žlčovod, ktorým do tenkého čreva priteká žlč a podžalúdkovou žľazou priteká pankreatická šťava.

Vnútorné steny tenkého čreva sú pokryté prstovitým tkanivom nazývaným klky. Každá z týchto klkov je pokrytá ešte menšími prstovitými štruktúrami, ktoré sa nazývajú mikroklky. Tieto klky a mikroklky zväčšujú povrch dostupný pre absorpciu živín.

V tenkom čreve sa potrava, ktorá sa už rozkladá žuvaním a žalúdočnými enzýmami, ďalej degraduje ďalšími enzýmami. Bielkoviny sa v tenkom čreve rozkladajú na aminokyseliny, sacharidy na jednoduché cukry a tuky na glycerol a mastné kyseliny, po tomto procese tenké črevo zabezpečí aby sa vám tieto rozložené molekuly vstrebali do krvi či miazgy.

Peristaltika, kontrakcia svalových stien, je sila, ktorá poháňa hmotu tenkým črevom. Je to pomalý proces, ktorý umožňuje zmiešanie potravinovej hmoty s tráviacimi šťavami. V tenkom čreve sa zdržuje potrava približne 4 až 6 hodín.

Tenké črevo sa pripája na hrubé črevo spojom nazvaným Terminálne ileum. Hrubé črevo tvorí poslednú časť tráviacej rúry v dĺže približne 1,5m a šírke 5 až 8cm.

Hrubé črevo sa skladá z troch častí:

  • slepé črevo (appendix) – na konci má červovitý prívesok
  • tračník
  • konečník

Hlavnou funkciou hrubého čreva je formovanie stolice vstrebávaním vody a elektrolytov a zlepovaním zvyškov potravy hlienom. Prechod potravy hrubým črevom môže u niekoho trvať dve hodiny, u ďalšieho aj tri dni.