• Vedci tvrdia, že ľudia nad 60 rokov, ktorí si popoludní zdriemli, dosiahli v kognitívnych testoch lepšie výsledky ako ľudia, ktorí si nedriemali.
  • Odborníci tvrdia, že popoludňajší spánok prospieva ľuďom v akomkoľvek veku tým, že ich mozog odpočíva a zbavuje nás neustálych myšlienok.
  • Jeden expert uviedol, že najlepšie je pospať si 10 až 30 minút medzi 13 a 15 hodinou popoludní.
  • Iný odborník varoval, že dlhšie zdriemnutia môžu byť známkou toho, že človek nedostatočne v noci spí.

Popoludňajší spánok má zlú reputáciu.

Podľa niektorých ľudí je popoludňajšie zdriemnutie znakom lenivosti, nízkej hladiny energie či dokonca choroby. Nová štúdia však naznačuje, že popoludňajší spánok vás môže psychicky nabudiť, ak máte viac ako 60 rokov. Starší dospelí, ktorí si popoludní zdriemli, dosiahli podľa kognitívnych testov vyššie skóre ako tí, ktorí si nezdriemli.

Štúdia publikovaná v časopise General Psychiatry sa zaoberala fyzickým aj kognitívnym zdravím u 2 214 ľudí vo veku nad 60 rokov, ktorí bývajú vo veľkomestách v Číne. Z nich 1 534 si pravidelne popoludní zdriemlo, zatiaľ čo 680 nie. Z observačnej štúdie vyplynulo, že tí ktorí si pospali dosiahli výrazne vyššie skóre v štandardizovanom skríningovom teste demencie, ktorý zahŕňa hodnotenie vizuospaciálnych schopností, rozsah pozornosti, riešenie problémov, pracovnej pamäte, lokalizačné povedomie a verbálnu plynulosť.

Podľa štúdie, ktorú viedol Dr. Lin Sun z Centra pre Alzheimerovu chorobu a súvisiace poruchy v Šanghajskom centre duševného zdravia a Šanghajská univerzita Jiao Tong, si „spáči“ počínali obzvlášť dobre v posledných troch kategóriách.

Spánok má veľa spoločného s vašou schopnosťou učiť sa. Zdriemnutie pomáha vášmu mozgu zotaviť sa z vyhorenia alebo preťaženia informáciami. Pri zdriemnutí váš mozog vymaže nepotrebné informácie z dočasných úložných priestorov vášho mozgu, aby ich pripravil na absorbovanie nových informácií.

Výhody však presahujú psychické nabudenie

Testovacia skupina – „spáči“ a „nespáči“ – mala v noci spánok v priemere 6,5 hodiny. Popoludňajší spánok bol definovaný ako spánok najmenej 5 po sebe nasledujúcich minút, ale nie viac ako 2 hodiny, kedykoľvek po obede.

„Spáčov“ sa pýtali, ako často si driemali počas typického týždňa. Odpovede sa pohybovali od raz týždenne do každý deň.

Slabou stránkou štúdie bolo, že vedci sa nepýtali účastníkov, ako dlho si zdriemli alebo v akom konkrétnom čase dňa.

Ideálny a zdravý spánok by ste si mali dopriať popoludní medzi 13:00. a 15:00 v trvaní od 10 do 30 minút. Aby ste si zajtra dopriali popoludňajšie zdriemnutie, tu je niekoľko skvelých výhod: Dôkazy naznačujú, že zdriemnutie je skvelé na zlepšenie nálady, energie a produktivity a zároveň na zníženie úzkosti a fyzického a duševného napätia.

Krátke popoludňajšie zdriemnutie vám dá pocit bdelosti a pripravenosti zvládnuť zvyšok dňa bez pocitu nedostatku energie.

Ak si dokážete zdriemnuť o niečo dlhšie, napríklad 60 minút, dôkazy naznačujú, že zdriemnutie v tejto dĺžke môže skutočne pomôcť pri učení. Počas tohto dlhšieho spánku, váš mozog začne prenášať spomienky z vášho dočasného „zadržovacieho zariadenia“ – hipokampu – do ich trvalého domova, mozgovej kôry.

Nie všetky zdriemnutia sú zdravé

Podľa prieskumu Pew Research Center z roku 2009 si viac ako 1 z 3 Američanov každý deň zdriemne.

Dr. Abhinav Singh, špecialista na spánkovú medicínu a člen lekárskeho kontrolného panelu pre SleepFoundation.org, uviedol, že zatiaľ čo iné štúdie preukázali, že popoludňajší spánok zlepšuje duševnú bdelosť. Tvrdenie, že krátke zdriemnutie môže spomaliť pokles kognitívnych schopností spôsobených vekom zostáva nejasné.

Ktokoľvek môže mať úžitok z krátkeho spánku v popoludňajších hodinách, najmä ak je načasované prirodzeným cirkadiánnym rytmom. Ukázalo sa, že krátke (menej ako 30 minút) zdriemnutie zvyšuje bdelosť a zlepšuje kognitívne výkony a zlepšuje náladu po zvyšok dňa.

Dlhšie zdriemnutia však môžu byť podľa neho problematické. „Ak popoludní spíte až dve hodiny, môže to naznačovať skryté patológie, čo vedie k potrebe zvýšeného spánku,“ vysvetlil Singh.

Ak často spíte (dlhšie ako 1 hodinu), môže to byť signál, že množstvo a kvalita nočného spánku nie sú dostatočné. Mnoho porúch spánku by mohlo ovplyvňovať množstvo alebo kvalitu vášho spánku. V hre môžu byť aj nesprávne spánkové návyky. Toto je momentálne veľmi „populárne“ v tejto dobe monitorov, obrazoviek, displejov, žiarivých svetiel a dlhej pracovnej doby.

U starších ľudí môže mať zdravotný stav alebo lieky, ktoré sa na ich liečbu používajú, tiež vplyv na kvalitu a množstvo spánku. Niektoré lieky na krvný tlak, lieky na artritídu, svalové relaxátory a niektoré lieky na duševné zdravie môžu mať negatívny vplyv na kvalitu spánku.

Potrebný je ďalší výskum, aby sa zistilo, či je potreba spánku u starších ľudí – vrátane väčšieho zdriemnutia – známkou toho, že sa telo snaží kompenzovať zvýšený zápal súvisiaci s kognitívnym poklesom a demenciou. Neurodegeneratívna zmena (napríklad demencia) spôsobuje poruchy spánku / bdenia, alebo je to naopak?“